Táto dnes už veľmi dobre známa kapela sa sformovala v Bratislave, písal sa rok 1995. Na začiatku 90 – tych rokov je mladež obklopená množstvom novej a dostupnej hudby, na základe čoho Vratko (dnešný frontman) vidí v televízii, konkrétne na stanici MTV, hudobný videoklip od neopunkej kapely Green Day. Práve tento zážitok mal byť inšpiráciou k založeniu slovenskej kapely podobného zamerania, ktorá by sa volala InéKafe.

Na začiatku vydávajú prvý demo album Situácia /1997/. V tvorbe je cítiť určitá rebélia plná energie, ale nič nihilistické. Kapela ide vyslovene neo – pop punkovým štýlom, teda stráni sa „špiny“, ktorú prinášal pôvodný punk. Na základe toho vyhodili i svojho prvého bubeníka z roku 1996, ktorý holdoval drogám. Na to, že išlo o demo album je nahrávka dosť kvalitná, hudba chytľavá a rýchla, zlý nie je ani spev. Texty sú možno trochu pubertálne, ale na druhej strane majú pravdivú pointu, zväčša ide o kritiku spoločnosti.

Obdobie 1998 – 2000 by som zhrnul do jedného celku. Oficiálne vydaný album Vitaj! z roku 1998 zažíva úspech a rovnako, možno ešte lepšie sú na tom i následujúci Čumil (1999) a Je tu niekto? (2000). V tomto období kapela zažíva úspechy, oslovila veľa mladých ľudí, vlastne bola to možno prvá známa kapela, ktorá do našej krajiny priniesla komerčný pop – punk.
To ale vedie k tomu, že si ich všimne mainstream a lákladlo v podobe rozšírenej popularity a väčšieho balíku peňazí.

V roku 2001 vychádza album Príbeh, ktorý sa okamžite rozpredal. Album sa určite podaril ale skalný fanúšik cítil, že je akýsi mäkší. Textovo, ale aj hudobne. Členovia kapely to vycítili a dali na tvrdenia svojich pôvodných fanúšikov, na čo v roku 2002 oficiálne vydávajú split svojich prvých demo albumov s názvom Situácia a Kachny. Tvrdší smer (dokonca tvrdší a namakanejší než v prvých albumoch) je cítiť na albume z roku 2003 s názvom Bez udania dôvodu.
Kapela si dáva dlhší oddych, Vratko skúša kariéru pilota.

Od roku 2010 ale kapela oznámila svoj Comeback, rozbieha koncery, posledné roky dokonca nové albumy, z čoho ten posledný nie je žiadnou mäkkou odrhovačkou ale je cítiť, že ho zložili starí neo-punkeri.